Bratislava
1. apríla (TASR) – Svetový deň vtáctva si pripomínajú odborníci aj
laickí milovníci prírody v mnohých krajinách, no korene tejto tradície
siahajú na Slovensko. Prvý apríl zasvätil vtákom slovenský prírodovedec
Oto Hermann (1835 – 1914), ktorý sa narodil v Brezne, no väčšinu života
strávil v Budapešti.
Ako podujatie určené predovšetkým školám sa oslava vtáctva aj stromov
konala prvý raz v roku 1900 vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Významný bol
potom 1. apríl 1906, kedy bola podpísaná Medzinárodná konvencia o
ochrane užitočného vtáctva. Československo sa k nej pripojilo v roku
1924.
Prvý aprílový deň bol ako deň zasvätený operencom vybratý s ohľadom na
fakt, že v tomto čase prilieta väčšina sťahovavých vtákov. Na Slovensku
žije a hniezdi okolo 220 druhov operencov, na celej Zemi ich je 9.600.
Práve migrácia – ktorej príčiny dodnes nie sú celkom vysvetlené –
predstavuje pre vtáky mimoriadne rizikový faktor. Stretávajú sa s
prekážkami napríklad v podobe nepriaznivého počasia. Ich najväčším
nepriateľom je však človek. Predovšetkým druhy, ktoré do našich končín
tiahnu cez oblasť Stredozemného mora, sú často terčom lovcov na Kréte či
v Taliansku a ďalších oblastiach. Niekde sa tieto vtáky ponúkajú ako
potrava, inokedy sú zabíjaní celkom nezmyselne. Odhaduje sa, ich
každoročne takto zahynie okolo 25 miliónov.
Pre bezohľadnosť človeka miznú tiež celé vtáčie druhy, odhaduje sa, že
za posledných 500 rokov ich z povrchu zemského zmizlo 762. Medzi nimi
napríklad kedysi hojný holub sťahovavý – v roku 1810 sa jeho početnosť
odhadovala na 2 miliardy, do konca 19. storočia už nežil ani jediný.
K ochrane vtákov prispieva smernica Európskej únie platná od 15.
februára tohto roku, zakazujúca používať pri love na mokradiach olovené
broky. "Milión vodných vtákov v Európe každoročne zahynulo na otravu
olovom, keď pri zbere potravy zhltli olovené broky. To sa zmení. Zákaz
olova na mokradiach je zavŕšením viac než dvadsaťročného spoločného
úsilia BirdLife Europe a jej partnerov v jednotlivých krajinách," uvádza stránka birdlife.cz.
Od roku 1992 je tiež každý rok zasvätený konkrétnemu vtáčiemu druhu, na
ktorý chcú odborníci upriamiť pozornosť. Vlani to bol stehlík zelený,
vtákom roka 2023 je chochlačka červenohlavá – vták z čeľade
kačicovitých, ktorý obýva močiare a jazerá v nížinných oblastiach,
početné kŕdle u nás tiež zimujú (na Dunaji). Je od roku 2015 chráneným
vtákom.
Medzi prvými na Slovensko prilietajú ešte v marci – a niekedy už v
druhej polovici februára – škovránky poľné vyspevujúce vysoko na oblohe.
Príbuzným druhom je škovránik stromový, ktorý žije na okrajoch lesov, v
otvorenej krajine s dostatkom krovia či stromov. Rovnako priletel
obyvateľ striech žltochvost domový, kanárik záhradný, trasochvost biely.
Medzi prvými sa vracajú na letoviská škorce, drozdy plavé, a tiež
cíbiky.
Na prelome marca a apríla sa objavujú aj bociany biele. V prípade
priaznivého počasia koncom marca prilietajú aj prvé lastovičky, ťažisko
ich návratu je však v apríli, kedy prilietajú aj ich príbuzné belorítky,
a tiež najlepší slovenský spevák slávik krovinový. Medzi poslednými
prilietajú koncom apríla a v máji dážďovníky, kukučky, a tiež
pestrofarebná vlha hájová.
Ochranári a ornitológia tiež pripravili na tohtoročný 1. apríl pozorovania vtákov na viacerých miestach Slovenska.